V minulosti bol nazývaný ako mikroflóra, avšak dnes je známy ako črevný mikrobiom.
Tento, voľným okom neviditeľný svet, ukrytý vo vnútri našich čriev je zásadný z hľadiska fungovania mnohých procesov nášho organizmu.
Súlad medzi črevnými mikroorganizmami a funkciou nášho organizmu môžeme nazvať ako obojstranne prospešný vzťah.
My pre mikroorganizmy poskytujeme výživu a oni nám na oplátku za pomoci fermentácie pomáhajú tráviť potravu, produkujú niektoré vitamíny (napr. B12 a K2) a zároveň úzko spolupracujú s našim imunitným systémom.
Povaha a zloženie nášho mikrobiomu môže výrazne ovplyvniť aj naše sklony k mnohým chorobám, či už ide o kardiovaskulárne, zápalové, psychické, nádorové, metabolické, autoimunitné choroby, cukrovku, alergie, obezitu.
Náš mikrobiom komunikuje s mozgom a naopak. Komunikácia prebieha cez tzv. os črevo-mozog (gut-brain axis), ktorá spája emocionálne a kognitívne centrá mozgu s periférnymi črevnými funkciami. Tento systém ovplyvňuje našu náladu a psychické funkcie.
V našom tele žije 1014 mikróbov, čo je 10 krát viac než máme buniek v tele.
Čo tvorí črevný mikrobiom?
Črevný mikrobiom tvorí cca 95% baktérii (viac než 1000 druhov) a zyšok tvoria rôzne kvasinky, vírusy, plesne. Avšak nie všetky mini stvorenia nie sú pre nás prospešné, ale naopak majú aj negatívny vplyv.
Podľa posledných výskumov je črevný mikrobiom úzko spätý s vývojom nervovej sústavy (najmä v prvých 3 rokoch života), funkciou mozgu a s reakciami na stres či úzkosti.
Čo ovplyvňuje črevný mikrobiom?
Črevný mikrobiom má súvis aj s epigenetikou a našim genotypom. My svojím životným štýlom spúšťame reakcie, ktoré ovplyvňujú aktivitu nielen génov v našej vlastnej DNA, ale aj v DNA našich črevných mikróbov. A oni na druhú stranu výrazne ovplyvňujú naše epigenetické vzorce.
Už v dobe nášho prenatálneho vývoja mikroorganizmy z tela našej matky rozhodovali, ktoré z našich génov sa zapnú a vypnú. To znamená, že už počas tehotenstva by sa mala matka usilovať resp. dbať o pozitívne ovplyvnenie svojho vlastného mikrobiomu. Pretože je spoluzodpovedná za to, ktoré mikroorganizmy osídlia čreva jej dieťaťa.
Prospešná je predovšetkým výživa s obsahom probiotík a prebiotík a naopak negatívny vplyv má konzumácia antibiotík. Zmeny nášho jedálničku sa môžu v zmene nášho črevného mikrobiomu premietnuť v priebehu niekoľkých dní až týždňov.
Po narodení dieťaťa zásadnú úlohu zohráva kojenie, pretože materské mlieko obsahuje optimálny mix živín, ktoré majú pozitívny prínos nielen na funkciu epigenetických reakcii, ale aj zloženie jeho mikrobiomu.
Sterilné prostredie a jeho vplyv na mikrobiom.
Dlhoročné odporúčania výchovy dieťaťa ako „v bavlnke“(čo najviac sterilnom prostredí), za účelom chrániť ho pred chorobami a alergiami majú práve opačný efekt.
Dôležitú úlohu zohráva aj spôsob pôrodu. Pri prechode pôrodnými cestami dochádza k početnému kontaktu s mikrobiomom matky, čo je zásadné pre optimálne osídlenie čreva dieťaťa baktériami.
Vo výskume detí, ktoré prišli na svet cisárskym rezom, preto zaznamenali významné odchýlky v zložení črevnej mikroflóry, ktoré pretrvávali až do siedmeho roku života. U týchto detí je preto vyššie riziko vzniku porúch imunity, alergií, či zápalových črevných ochorení.
Ako podporiť zloženie vlastného črevného mikrobiomu?
Probiotiká – medzi najpoužívanejšie probiotiká patria baktérie mliečneho kvasenia, a to najmä lactobacillus, streptococcus, lactococcus a enterococcus. Tieto zdraviu prospečné baktérie môžeme nájsť najmä v kyslých mliečnych výrobkoch ako napr. (acidofilné mlieko, bryndza, jogurty, kvasená kapusta, doplnky stravy)
Prebiotiká – sú to nestraviteľné resp. ťažko stráviteľné sacharidy napr. (inulin, fruktooligosacharidy), ktoré slúžia ako substrát pre probiotické baktérie. Sú to napr. (cesnak, cibuľa, koreň čakanky, topinambury, niektoré druhy hríbov).
Ďalšie prospešné látky:
Izoflavóny, ktoré sú významné s ich silnými antioxidačnými účinkami. Užívanie aminokyseliny L-glutamínu, ktorá má pozitívny vplyv na rovnováhu črevných mikroorganizmov, čo sa odzrkadlí na zlepšení imunity. Výrazný a priaznivý účinok na črevný mikrobiom majú taktiež aj omega-3 nenasýtené mastné kyseliny, kurkumin či riasa spirulina.
PS: Už v dávnej minulosti Hippokratés povedal dva výstižné výroky:
Všetky choroby vychádzajú z čreva.
Nech je tvoje jedlo tvojím liekom a tvoj liek nech je tvojim jedlom.
Zdroje:
Carabotti, M., Scirocco, A., Maselli, M. A., & Severi, C. (2015). The gut-brain axis: interactions between enteric microbiota, central and enteric nervous systems. Annals of gastroenterology, 28(2), 203–209.
Forte, N., Fernández-Rilo, A. C., Palomba, L., Di Marzo, V., & Cristino, L. (2020). Obesity Affects the Microbiota–Gut–Brain Axis and the Regulation Thereof by Endocannabinoids and Related Mediators. International Journal of Molecular Sciences, 21(5), 1554.
Gololobová, B. (2019). Epigenetika. Blue step spol. s. r. o., 42-44
Obrenovich, M., Siddiqui, B., McCloskey, B., & Reddy, V. P. (2020). The Microbiota–Gut–Brain Axis Heart Shunt Part I: The French Paradox, Heart Disease and the Microbiota. Microorganisms, 8(4), 490.
