Kto z Vás sa rozpráva sám so sebou?
Určite si každý z Vás na sebe všimol, že pri bežných alebo aj výnimočných situáciách v živote sa vo Vás objavil hlas, ktorý hodnotil danú situáciu.
Vnútorné hlasy môžu z môjho pohľadu dva:
▪️ deštruktivny/negatívny
▪️ konštruktívny/pozitívny
Deštruktívny hlas nie je pre nás vhodný, pretože sa nás snaží rozhodiť, zneistiť a častokrát si vymýšľa nerealistické scenáre.
Konštruktívny hlas môže byť pre nás prínosom, orientuje sa na riešenie, podporuje nás.
Zväčša u každého z nás je najmä v dôležitých situáciách prítomný deštruktívny kritik. Avšak to, že nás napadnú negatívne myšlienky nieje hrozné. Ale to, akú pozornosť im venujeme je oveľa horšie. To, že nás napadne negatívna myšlienka na základe plnej funkcie našich zmyslov nedokážeme ovplyvniť, ale to akú pozornosť jej venujeme máme plne pod svojou kontrolou.
Aj úspešných športovcov, podnikateľov, umelcov napádajú deštruktívne myšlienky, no ich majstrovstvo spočíva v reakcii, resp. časovom intervale, ktorý im venujú.
Niečo sa vám nepodarilo alebo Vás v budúcnosti čakala pre Vás nová resp. dôležitá situácia? (napr. pracovný pohovor, skúška v škole, zápas, pretek, rande…).
A Váš vnútorný hlas „dvojník“ začal rozprávať: To nedáš! Čo ak to pokazíš? Čo si o tebe pomyslia? To bude hanba! Načo to robíš, už si raz zlyhal, chceš zlyhať zas? Nemáš na to!…
Sú to obranné reakcie emočnej časti nášho mozgového komplexu resp. nášho 
PRVÉHO JA.
Táto emočná časť mozgu, ktorá sa odborne nazýva amyngdala. Najmä v minu-losti nás chránila pred blížiacim sa nebezpečen- stvom (útokom zvierat a život ohrozujúcim situáciám). No dnes, v súčasnej „modernej“ dobe nám už takéto život ohrozujúce nebezpečenstvá až tak nehrozia a tak sa táto emočná časť nášho mozgo- vého komplexu zameriava aj na situácie ohrozujúce naše ego. Hodnotí, premýšľa, strachuje sa, kritizuje častokrát situácie, v ktorých nám nejde o život, ale o silu osobnosti.
Prečo myslíte, že napr. niektorý športovci podávajú veľmi premenlivé a nestabilné výkony? Na tréningu tenista dáva jedno eso za druhým, futbalista dáva presné prihrávky a je plne koncentrovaný, no príde súťaž, zápas a jeho výkon je diametrálne odlišný. Musí viac fyzicky trénovať, aby sa zlepšil? Alebo je potrebné naučiť sa pracovať s vnútorným hlasom, resp. s pochopením svojej vlastnej podstaty?
Pretože on ten svoj hráčsky potenciál má (tréningom nadobudnuté schopnosti, zručnosti), ale pri prechode do súťažných podmienok sa pred potenciál dostávajú určité bloky, bariéry v podobe myšlienok, emócií, ktoré ho brzdia a nedovolia mu sebarealizácie.
