Wellbeing – zdravie a životný štýl

Väčšina ľudí si pod zdravým životným štýlom prvotne predstaví cvičenie a zdravú stravu, lenže ak chceme dosiahnuť celkový pocit blaha „WELLBEING“, tak sú to len puzzle, ktoré sa podieľajú na celku.

Pokiaľ chceme, aby naše zdravie bolo ideálne, je dôležité zohľadniť všetky sféry, ktoré súvisia s naším životom a prispievajú k pocitu blaha. Podľa WHO je zdravie stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie len neprítomnosť choroby alebo postihnutia. To znamená, že zdravie nie je len známka toho, že mám dostatok pohybu a vyváženej stravy, ale ide o to, aby bolo vnímané holisticky- ako vzájomný súlad a súhra.

Holizmus prvý krát použil v roku 1926 juhoafrický vojak J. C. Smuts . Základ pojmu tvorí grécke slovo holos – celok. Z toho vyplýva, že celok je viac než súčet jeho častí.

Informácia, že životný štýl je najdôležitejší determinant zdravia je všeobecne známa. Podľa mňa je životný štýl súhra dobrovoľných postojov, zvykov a obyčajou v konkrétnych životných situáciách ľudí. To, aký životný štýl si zvolíme ovplyvňuje viacero faktorov. Môžeme do nich zaradiť rodinné zvyky, náboženstvo, finančnú situáciu, politické, ekonomické, sociálne atribúty v štáte a prostredie, v ktorom vyrastáme. Ďalšími atribútmi môže byť vzdelanie, pracovné zaradenie a voľno časové koníčky, ale aj pohlavie, vek, genetické determinanty, hodnoty, charakter, postoje a osobnostné črty.

V súčasnej dobe je životný štýl výrazne ovplyvňovaný internetovým priestorom, konkrétne slobodným prístupom k rôznym virtuálnym komunitám, ktoré vytvárajú najmä sociálne siete. Tie sa podieľajú na názoroch, ideáloch a často krát aj hodnotách, o ktoré sa v minulosti staralo naše bezprostredné okolie.

Ako zistíme, čo je pre nás vhodné ?

Vhodne sa rozhodnúť neznamená, že každý sa bude držať jednej šablóny. Závisí najmä od sebapoznania a k nemu prislúchajúcich správnych rozhodnutí. To môžeme dosiahnuť skúšaním pokus-omyl, alebo získavaním dostatku informácií a vedomostí o tom, čo je pre nás prínosné a naopak škodlivé. K tomu prislúchajú aj rozličné rizikové faktory, ktoré majú negatívne dôsledky na naše zdravie.

Aké rizikové faktory mám na mysli ?
Z hľadiska početnosti medzi najvýznamnejšie rizikové faktory patria:
  • nízku úroveň pohybovej aktivity
  • psychickú záťaž (stres, depresie)
  • nesprávne stravovanie (vysoká konzumácia nekvalitných a nadmerne chemicky spracovaných potravín)
  • kvalita spánku (dĺžka, pravidelnosť)
  • nadmerné konzumovanie alkoholu
  • fajčenie, užívanie drog, rizikové sexuálne správanie
  • komunikácia, vzťahy (rodinné, pracovné)

To, aký životný štýl vedieme sa priamo odzrkadľuje na našom zdravotnom stave. Momentálna situácia možno nie je negatívna a my nepociťujeme zdravotné ťažkosti, lenže naše telo zaznamenáva všetko. Vedci z oblasti epigenetiky uvádzajú, že náš životný štýl sa priamo podieľa na funkcii a procese génov v tele. Našu DNA tvorí viac než 70 génov, ktoré súvisia s dlhovekosťou a rýchlosťou starnutia. Tie vplývajú nielen na náš vzhľad pokožky, ale najmä na celkovú fyzickú a psychickú kondíciu organizmu a s ňou spojenú obranyschopnosť proti vzniku rôznych ochorení. Čím sme starší, tím je nižšia funkcia týchto génov. A práve v tejto situácií máme možnosť využiť vhodné prostriedky, ktoré nám súčasná doba ponúka v podobe vhodného životného štýlu.

Aj keď niekedy môže byť ťažké zvládať všetko, čo sa deje v našich životoch, práve vtedy je dôležité zachovať sa pokojne a rozvážne s vopred stanovenými prioritami. Tak môžeme nájsť súlad v všetkých oblastiach.