Možnosti ľudského bytia sú nespočetné a s ich neustálym prílivom a posunom sa formuje doba. Keď sa obzrieme na históriu ľudského bytia, tak každé storočie bolo niečím výnimočné a jedinečné od toho predošlého.
Táto výnimočnosť spočíva v prežívaní, skúmaní a rozvoji životov, čomu sú priamo závislé postoje ku konkrétnym situáciám.
To, aké postoje ku konkrétnym situáciám v našich životoch máme a zastupujeme sa zrkadlí na našej celkovej podstate osobnosti. Tým chcem povedať, že naše zmýšľanie a konanie je v neustálom procese vývoja. Takže naša podstata osobnosti sa stále formuje vplyvom nášho prostredia a myšlienok. Prostredie je tzv. stimulant k myšlienkam.
Ale, to aby sa tieto myšlienky zakorenili do nášho podvedomia, tak ním musia byť prijaté. Pokiaľ prostredie vysiela na nás impulzy a my s nimi vieme pracovať, tak podvedomie je chránené. Pracovať s impulzmi v tom zmysle, že každá osoba má určité „korene“ vnútorné prežívanie, charakterové vlastnosti, či hodnoty, ktoré tvoria určitú základňu osobnosti. Pokiaľ sú tie „korene“ slabé, tak prostredie v ktorom sa nachádzam ma dokáže v celku ľahko ovplyvňovať. Ale v opačnom prípade, keď mám koreňový systém rozvinutý a pevný, tak impulzy z okolitého prostredia dokážem regulovať, čiže prepustím tie, ktoré sú pre mňa určitým spôsobom vhodné, zaujímavé, či prospešné. Naopak tie nevhodné, nezaujímavé a neprospešné moje vnútorné nastavenie neprijme a „odrazí“ ich preč.
