Pohybová aktivita je s duševnou kondíciou úzko spätá. Napr. u detí s deficitom intelektu sú často pridružené zhoršené motorické zručnosti a zároveň s nimi prichádzajú poruchy učenia a pozornosti (dyslexia, dysgrafia, ADHD atd.) spájané s poruchami jemnej motoriky. Čo môžeme vnímať ako faktické dôkazy prepojenia týchto dvoch oblastí.
Pohybová aktivita, najmä aeróbneho charakteru (za neustáleho prísunu kyslíka), má priamy a bezprostredný účinok na kognitívne (poznávacie) funkcie.
Podľa jednej štúdie už 30 minút pohybovej aktivity je zodpovedné za výrazné zlepšenie neuroplasticity mozgu (stimulácie tvorby nových mozgových spojení). Za najvýznamnejšie účinky v pozorovaní zaznamenali v oblasti motoriky a najmä pamäti, ktorá zabezpečuje uchovávanie spomienok a znalostí.
V ďalšom výskume dobrovoľníci absolvovali 20 minú intenzívnej chôdze na úrovni cca 60% svojej maximálnej tepovej frekvencie. Následne po jej absolvovaní boli účastníci podrobený inteligenčným testom a testom pozornosti a zistilo sa, že testovaný dosahujú oveľa lepšie výsledky, oproti tomu, keď sa pred testom venovali odpočinku.
Na základe vyššie uvedeného môžeme povedať, že keď je náš mozog unavený, nedokážeme sa koncentrovať, či nás čaká niečo dôležité v škole, práci, to najlepšie, čo môžeme urobiť, nie je dať si šálku kávy a oddýchnuť si, ale vykonať krátku a intenzívnu pohybovú aktivitu napr. vo forme prechádzky, či behu. V školskom systéme by sa zvýšila aj efektivita vzdelávania, ak by žiaci mali medzi hodinami dlhšie prestávky (minimálne 15 minút) a počas nich sa venovali pohybovým aktivitám.
Z hľadiska trvalej udržateľnosti pohybu veľké množstvo štúdii potvrdilo, že fyzická kondícia je hlavne vo vyššom veku prepojená s kondíciou duševnou. Pravidelná pohybová aktivita, predovšetkým aeróbneho charakteru, v našom tele aktivuje kaskádu epigenetických reakcií, ktorých následok nie je len zvýšenie športovej výkonnosti, ale aj množstva procesov súvisiacich s našim zdravím.
Pohyb napr. pomáha zefektívniť schopnosť svalov využívania glukózy, čo má za následok pokles jej hladiny v krvi, znižuje mieru zápalových procesov a zlepšuje prekrvenie všetkých tkanív tela vrátane mozgu.
Ak dlhodobo zanedbávame pohyb, tak to má za následok zhoršovanie fyzickej a duševnej kondície. Spravidla pohybová aktivita aeróbneho charakteru (chôdza, beh, plávanie, bicykel atď.) vyvoláva aj štrukturálne zmeny v oblasti mozgu, vrátane zmien pomeru šedej a bielej mozgovej hmoty.
Významný vplyv pohybovej aktivity v kontexte s kognitívnymi schopnosťami sa prejavuje najmä u starších osôb, ale aj u detí školského veku. To znamená, že máme ďalší relevantný dôvod, prečo by sa u detí mal vytvárať pozitívny vzťah k pohybovej aktivite.
Čo sa týka súvislosti pohybovej aktivity s kognitívnymi schopnosťami v seniorskom veku, tak sa ukazuje, že základy pre čistú myseľ sa kladú už v strednom veku. Ako sa hovorí „ľudia v najlepších rokoch“ – stredný vek, ak sa hýbu aspoň 2x týždenne, tak ich riziko vzniku demencie sa výrazne zníži.
Summa summarum zaraďovanie pravidelnej pohybovej aktivity do našich životov môže znížiť riziko kognitívnych problémov vo vyššom veku až o 40%.
Zdroj: GOLOLOBOVÁ, B. (2019). Epigenetika. Blue step spol. s. r. o.
